30.12.. 2018
Bolo to zajtra. Končil sa december. A končil sa rok.
Bol ako zakázané kúpanie sa v slnečnom svetle.
Na začiatku roka stáli sme spoločne.
V holom byte, ozývali sa naše kartónové kroky a môj smiech. Na bielych stenách viseli tiene, francúzske okná ako navrhnuté pre tento slnečný deň… rozjasnili dni šedé ako novembrové ráno a roztancovali dušu.
Spočítaj ma
bodku po bodke
Stáť v objatí,
očami hltať ten
nepoznaný výhľad
dívať sa spoločne
a vidieť farebne
tie teplé večery
strávené v tvojom náručí.
A ja som na chvíľu verila, že som konečne našla teba; že som našla nás.
Február nás zlomil.
A ja som pochopila, že dívať sa spoločne neznamená spolu.
Smutná osamelosť či nádherná samota?
A hoci
si sa ma nikdy nevzdal, nedržal si ma pevne. Ty si bol ten, s kým som túžila osláviť svoje životné úspechy… a tak na konci roka dvíham pohár a pripíjam si na ne, bez teba.
Február s marcom podáva si ruky a ja sa ocitám vo svete módy. V dlani stískam žetón, keď nastupujem
na kolotoč povinností a učím sa.
…žiť bez teba.
….
A vinyl sa vlní.
Dlhé štíhle kmene borovíc strácajú sa v zelených korunách ako ženské nohy v minisukni. Vdychujem plné dúšky ticha a s čistou hlavou vybehnem naproti osudu.
Tma vrhá tiene a sadá
Ako po ťažkom dni
Keď ma necháš odísť
na ramenách si nesiem
vôňu tvojho saka
piesne Sade ako spomienky
Ďalšia perla do zbierky
ako tie kamienky
čo nám chrumkali
prechádzkou pri plese
pod nohami
Bublinky tancujú v pohári
Keď sa do mňa vpíjaš
Hnedými očami…
xxx
Na chvíľu slobodná, túlať sa uličkami Milána. Od rána do rána, spievať si Cutugna… Júl ma spaľuje, keď do vzduchu maľujem.
Svoj sen.
Zapĺňa sa prázdno, keď kreujem.
Stratiť sa vo svete vlastnom a prestať počítať dni…
Šedý november zmení farbu, keď ma naučíš, že krása je v očiach toho, kto sa pozerá.
…každý deň môže byť posledný… a ja som o rok staršia.
December. Krajina pocukrovaná nabielo. Ja a celý môj svet a všetko je tak nedokonalé, že som na opačnom konci k tej tvojej dokonalosti.
Východy a západy. Zátvorkové dni,
prosím, ešte nezhasni.
Tvoje básne, zrýchlia mi dych
a ručičky na váhe sa roztancujú…
keď vetám
keď tebe
dávam väčší význam.
Povedz to nahlas, ma nazvi…
…
Bol to môj, bol to náš hádam prvý rok
bez pachu nemocníc.
ľudia prichádzajú
a odchádzajú.
Na prstoch počítam
príklady života
bez rovníc
Sledujem oblaky a snažím sa nájsť šťastie ukryté v písmenách.
